piatok, 28. februára 2014

NÁKLADOVOSŤ VO VÝSTAVBE DIAĽNIC

Nebudem tu rozprávať o predraženosti pri bačovaní na štátnych zákazkach. Ale zaujíma ma a poukážem na technické aspekty.

V novinách sa uverejňujú články porovnávajúce tempo výstavby, či zriadovacie náklady, ceny diaľnic u nás a inde. Som technik a neporovnával by som hrušky s jablkami.  Akú metodiku používajú porovanávajúce sa krajiny? Sú totožné, rozdielne? Na ceny, tempo výstavby má vplyv mnoho činiteľov spomeniem len:
  • administratívna metodika vyčíslenia ekonomických ukazovateľov: možno do toho zahŕňať len stavebné náklady (bývalá hl. III, VI), ale aj iné náklady podieľajúce sa v investícií – pozemky, výkupy, prieskumy, štúdie, projekty, výrub lesov, štátne výlohy a pod., samotné dielo, ale aj vyvolané investície iných stavieb 
  • vedenie trasy, vplyv zastavanosti územia: pri hustejšej zastavanosti sú náklady logicky vyššie – treba realizovať vyvolané investície samotnej stavby – prekládky vedení, tokov, zvýšený počet mimoúrovňových križovaní, rešpektovanie územných plánov, zón – úprava trasovania napojenia sa na existujúcu dopravnú infraštruktúru. Do nákladov zahrňajú vyvolané investície stavebného charakteru, iné objekty aj ceny pozemkov nájmov poplatkov?
  • architektonické a stavebné riešenie objektov
  • vplyv geomorfológie: nezrovnateľne vyššie náklady predstavuje dielo postavené v horskej či podhorskej tvarovo členitej, často zle prístupnej oblasti s náročnými mostmi, tunelmi, prechodmi pre zvieratá a podobne, približovacími cestami a pod. s potrebou náročnejšieho vybavenia služieb, monitoringu počasia a pod., takže porovnávať úsek na rovine a v kopcoch je nelogické 
  • vplyv stupňa ochrany územia: akiste je rozdiel trasy vedenej v chránenom území než v „obyčajnom“, z hľadiska vedenia samotnej trasy, technológie výstavby, vyvolaných opatrení a pod. napr. izlované vane, lapače,zvukové bariéry
  • vplyv nadmorskej výšky a zemepisnej polohy: je jasné, že vozovka v oblasti s vysokým indexom mrazu teda v horských a podhorských lokalitách je konštrukčne náročnejšia než vozovka povedzme pri Jadranskom mori, keďže musí odolávať zvýšeným účinkom mrazu, ale aj teplôt a vysúšaniu a zmien vodného režimu v podloží. Vozovka s nižšími požiadavkami má aj nižšie požiadavky konštrukčné a teda aj finančné.
  • geologické podmienky: únosnosť podložia striedanie geologických pomerov, predstavujú výrazný vplyv nákladovosť z hľadiska zvýšeného geologického prieskumu, s vplyvom na založenie cestného telesa, na konštrukciu vozovky. Flyš či iné potenciálne zosuvy predstavujú stabilizovanie svahov, územia zaplavované predstavujú protipovodňové opatrenia, budujú sa protierózivné opatrenia, zazalenávajú sa svahy a podobne. Platí to čo vyššie.
  • trasa vedená v koridore pôvodných komunikácií si vyžaduje provizórne obchádzky a napojenia, etapovité výstavby, čo je náročnejšie než dielo na „zelenej lúke“.Metodika zahrňa? 
  • šírkové usporiadanie, norma - sú rozličné šírkové štandary, takže km dĺžky bude podľa toho cenovo rozličný
  • hustota odbočiek, križovaní - taktiež platia normy štátne a iné. Križovania nemôžu byť časté a samozrejme sú mimoúrovňové, menej ľudnatá krajina ich má pochopiteľne menej 
  • štandard vybavenia komunikácie, služby, pre motoristov - metodika zohľadňuje?
  • podmienky finančné, úvery, platby 
  • dobrá cena investičná, nepredstavuje dobré, nízke prevádzkové náklady
  • prevádzkové náklady sú úmerné podmienkam vyššie menovaným, logicky, veď napr, nížinné kraje či krajiny na nižšej zemepisnej šírke majú neporovnateľne nižšie náklady na zimnú údržbu, na poistné udalosti a podobne. 
  • možné tempo výstavby má taktiež vplyv na cenu stavby, pretože nižšia produktivita v ťažších podmienkach, časté prestávky, nevyhnutné technologické prestávky, menšie a komplikované dopravné možnosti, rozličné opatrenia idú do nákladov. Čas výstavby predĺžuje réžiu úmernú času napr. nájmy strojov, plôch, realizovanie údržby počas stavby, stráženie, opakované stavebné zásahy (napr. zosuvy svahov pri dlho otvorených stavebných jamách, zamulenie staveniska, odvodňovanie)
  • samozrejme trhové prostredie vplyv korupcie, kartelové dohody, delenie trhu spôsobom realizácie zámeru, druh investičných prostriedkov, finančný stav inštitúcií, výška úverov, hodnota meny, inflácia 
  • v neposlednom rade má na tempo vplyv aj štátna administratíva či už v dobrom či zlom zmysle slova v stavebnom procese, pri stavebnom konaní, pri vyvolaných zmenách v operatívnosti vyhodnotení a podobne.
To sme hovorili o zriaďovacích investičných nákladoch. Prevádzkové náklady sa samozrejme odvíjajú od náročnosti diela a taktiež teda úmerne stúpajú náklady na údržbu podľa predchádzajúceho vymenovania.

Vladimír Čuchran, stavebný technik

AKO SA ROBIA NADSTAVBY?

Kupujúci strešného pozemku sa zaviaže, že na oplátku za získanie strechy k nadstavbe zrealizuje napr. zateplenie domu. Nuž abstraktný pojem ak sa nedefinuje rozsah a špecifikácia prác a cena. Nik potom neplatí dane. Developer nezaplatí DPH za stavebné práce na zateplení. Dom predá majetok –teda strechu výmenným spôsobom developerovi. Príjem domu za odpredaj strechy sa neprejaví v účtovníctve. Všetci na tom zarobia. ŠTÁT a Daňové úrady spinkajú.

Potom developer prepíše rozostavanú stavbu na Kataster, získa majetok – nadstavbu, a odfláka zateplenie. A potom prichádzajú na rad právnici, ktorí tiež chcú zarobiť na ľudskej hlúposti...

Vladimír Čuchran, stavebný technik

PODVODY S POZEMKAMI

Územné rozhodnutie slúži okrem iného k vyňatiu pôdy z pozemkového fondu pre stavebné účely. V praxi je to nejako ináč. Pri podaní na stavebné povolenie domu sa realizuje tak, že sa vyjme len pôda pod domom a spevnenými plochami, zbytok ostáva v evidencii ako orná pôda. Robí sa to pre obchádzanie daní z pozemku, keďže pozemok s ktorého sa daň odvádza je tým pádom menší. A tak máme nové sídliska s ornou pôdou uprostred sídliska. A zrejme štatistika ornej pôdy nie je až taká alarmujúca ako je skutočnosť.

Nuž made in Slovakia.

Vladimír Čuchran, stavebný technik

PROBLÉMY SO ZACHYTENÍM STAVU PODZEMNÝCH VEDENÍ

Aby projektant vedel o stave územia na ktorom chce stavebník stavať, potrebuje aj informácie o podzemných vedeniach schovaných pod zemou. Áno schovaných. Stav je taký, že majitelia sieti o polohách len viac menej tušia, takže projektant dostane k dispozícií približnú polohu toho - ktorého vedenia. Lenže problém je v tom, že kým voľakedy v monopolnom prostredí bolo jasné kto je majiteľom, vedelo sa koho treba osloviť. Dnes je hromada majiteľov verejných sietí, o kábloch dátových sietí ani nehovorím. Úplný chaos do toho dávajú stavebné úrady, ktoré vydávajú povolenia na realizácie optických káblov a podobne vedenia len ohlasovacou povinnosťou. Všetko je to bez povinnosti zaviesť polohy a bremená pre pozemky do Katastra. A tak naše sídliska popretkávané neprehľadanou spleťou pôvodných podzemných vedení, takto dostali do daru ďalšie. Takže tam môžu pôsobiť rozličné spoločnosti, ktoré si rozvádzajú napr. internet po sídlisku. Koľko ich tam je a kde sa nachádzajú nevie nik, alebo len žijúci pamätníci. A projektant má vedieť kde a kto a čo má v zemi uložené. Alebo sa má držať len stavebným úradom vymenovaných majiteľov vedení, a teda nech sa káble prekopávajú jedna radosť. Lenže projektant je zodpovedný a potom popoťahovaný za technické riešenie.

Kocúrkovo? Nie Slovensko.

Navrhujem, aby vznikla povinnosť realizovať zákres podzemných vedení do Katastra a to mať zverejnené vo voľne prístupných digitálnych mapách. Zatiaľ máme síce na Katasterportáli údaje o pozemkoch a majiteľoch, ale vecné bremená, ktoré tam majú byť – spomínané vedenia tam nie sú. Nachádzajú sa ale slovnou formou. Je predsa katastrofou nevedieť čo sa na pozemku nachádza. Je to na dennom poriadku, že niekto má pozemku kanalizačný zberač, či VN kábel, obzvlášť v extraviláne, kde to vraj zákon neprikazoval uvádzať v liste vlastníka ani slovne. Ak teda v extraviláne nie je doteraz zápis o sieťach, predpokladám, že logicky na danom stupni neinformovanosti a absentujúcej povinnosti zavádzať podzemné vedenia do katastra, sa to pri pretypovaní územia (na intravilán) dostanú takéto neevidecie aj do intravilánu obcí.

Nešlo by o byrokratický krok, naopak mnoho krokov by zmizlo. Kolaudáciou stavby by mal majiteľ nového vedenia povinnosť doručiť polohový zákres na kataster, resp. ho zaviesť technickými prostriedkami do príslušnej vrstvy mapy. V spojení s mapami napr. Google tak vniká všeobecný portál vedomostí, informácií. Ak sa niekto bojí špionážneho zneužitia, takýchto znalostí, nech spokojne spí. Kto chce niečo zistiť, zistí si to. A to úplne legálne, bez heknutia. Len to stojí viac papierovania. Google 3D aplikácie umožňujú pohľady pomaly do obývačiek a žiaden majiteľ sieti nepožaduje pri odovzdávaní informácii od projektanta preukaz SIS.

A máme tu aj žiadosti o vyjadrenie k podzemným sieťam

Je povinnosťou projektanta či stavebníka požiadať majiteľov vedení o zakreslenie či určenie ich polohy. Takže, keďže tieto informácie vedia (niekedy ani nevedia, kde čo majú) len majitelia sieti a informačná vrstva s takými to údajmi nie je verejnosti či odborníkom prístupná, musia projektant alebo stavebník požiadať o zákres.

A čuduj sa svete dávajú si niektorí za to aj zaplatiť! Vlastne naopak.Takmer všetci si zato dávajú zaplatiť.

A aby to nebolo také jednoduché istá spoločnosť si svoje drôtiky stráži tak, že ak sa v predmetnej lokalite budúcej stavby nachádza ich káblik napíšu „áno nachádza sa“. A zakresliť si to má ísť projektant k nim z vyplnenou žiadosťou napr. aj do iného mesta. Skrátka

Kocúrkovo na entú

Vladimír Čuchran, stavebný technik

POŽIADAVKA NA NAPOJENIA SA NA NAKUPOVANÝ ODBER VODY A ENERGIÍ A NAKUPOVANÝ ODVOZ ODPADOV A NÁSLEDKOV


V príprave stavieb jedným z predpokladom k vydaniu stavebného povolenia, je byť napojený na životne dôležité média, teda na energiu elektrickú, vodu, na kanalizáciu, plyn. Už samotná požiadavka stavebných úradov o „napojení sa“ je dosť scestná a už by mala byť prekonaná. Stavebné úrady to majú  namnožené a rozdávajú to ako osnovy stavebníkom. A nejakým spôsobom trvajú na tom, lebo je to zatiaľ gro, teda výrazná väčšina, lebo ide o alternatívy, ktoré sa onedlho budú už vyžadovať. Vo vyspelom svete áno, u nás ešte sme k tomu nedospeli.

Nie je povinnosťou napojiť sa, ale zachovaťmožnosti splnenia účelu budovy, udržať trvale udržateľné podmienky pre život. Určite najjednoduchším riešením je spustiť vody do kanalizácie, napojiť sa na vodovod, poberať elektrinu, či plyn. Malo by byť preformulované „na spôsob získania dôležitých zdrojov (energia a voda) a likvidácii produktov z nehnuteľností (splašky, odpad, smetie, emisie, hluk)“. Ale to by bolo pre mnohých úradníkov nad možnosti vstrebania, nemyslím tým stavebné úrady. Funguje tu lobovanie za využívanie nakupovaných médií. Logicky, veď spravovať rúry nie je taký zlý biznis. Znie to možno zvláštne, ale inde sa už zaviedli pravidlá energeticky sebestačných budov, možnosti priamych využívaní vodných zdrojov, systém využívania úžitkových vôd, čistenie a ekologické využívanie odpadov, zavádzanie nechemických procesov. Slovensko na niečo čaká, neviem prečo ho vždy musí niekto budiťako Šípkovú Ruženku.

Vladimír Čuchran, stavebný technik